Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bremse
du
bremsest
er/sie/es
bremse
wir
bremsen
ihr
bremset
sie/Sie
bremsen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebremst
du
habest gebremst
er/sie/es
habe gebremst
wir
haben gebremst
ihr
habet gebremst
sie/Sie
haben gebremst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bremsen
du
werdest bremsen
er/sie/es
werde bremsen
wir
werden bremsen
ihr
werdet bremsen
sie/Sie
werden bremsen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebremst haben
du
werdest gebremst haben
er/sie/es
werde gebremst haben
wir
werden gebremst haben
ihr
werdet gebremst haben
sie/Sie
werden gebremst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bremste
du
bremstest
er/sie/es
bremste
wir
bremsten
ihr
bremstet
sie/Sie
bremsten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebremst
du
hättest gebremst
er/sie/es
hätte gebremst
wir
hätten gebremst
ihr
hättet gebremst
sie/Sie
hätten gebremst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bremsen
du
würdest bremsen
er/sie/es
würde bremsen
wir
würden bremsen
ihr
würdet bremsen
sie/Sie
würden bremsen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebremst haben
du
würdest gebremst haben
er/sie/es
würde gebremst haben
wir
würden gebremst haben
ihr
würdet gebremst haben
sie/Sie
würden gebremst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bremsen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
