Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
checke
du
checkest
er/sie/es
checke
wir
checken
ihr
checket
sie/Sie
checken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gecheckt
du
habest gecheckt
er/sie/es
habe gecheckt
wir
haben gecheckt
ihr
habet gecheckt
sie/Sie
haben gecheckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde checken
du
werdest checken
er/sie/es
werde checken
wir
werden checken
ihr
werdet checken
sie/Sie
werden checken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gecheckt haben
du
werdest gecheckt haben
er/sie/es
werde gecheckt haben
wir
werden gecheckt haben
ihr
werdet gecheckt haben
sie/Sie
werden gecheckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
checkte
du
checktest
er/sie/es
checkte
wir
checkten
ihr
checktet
sie/Sie
checkten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gecheckt
du
hättest gecheckt
er/sie/es
hätte gecheckt
wir
hätten gecheckt
ihr
hättet gecheckt
sie/Sie
hätten gecheckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde checken
du
würdest checken
er/sie/es
würde checken
wir
würden checken
ihr
würdet checken
sie/Sie
würden checken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gecheckt haben
du
würdest gecheckt haben
er/sie/es
würde gecheckt haben
wir
würden gecheckt haben
ihr
würdet gecheckt haben
sie/Sie
würden gecheckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [checken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
