Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
dampfe
du
dampfest
er/sie/es
dampfe
wir
dampfen
ihr
dampfet
sie/Sie
dampfen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gedampft ; sei gedampft
du
habest gedampft ; seiest gedampft; seist gedampft
er/sie/es
habe gedampft ; sei gedampft
wir
haben gedampft ; seien gedampft
ihr
habet gedampft ; seiet gedampft
sie/Sie
haben gedampft ; seien gedampft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde dampfen
du
werdest dampfen
er/sie/es
werde dampfen
wir
werden dampfen
ihr
werdet dampfen
sie/Sie
werden dampfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gedampft haben;
du
werdest gedampft haben;
er/sie/es
werde gedampft haben;
wir
werden gedampft haben;
ihr
werdet gedampft haben;
sie/Sie
werden gedampft haben;
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
dampfte
du
dampftest
er/sie/es
dampfte
wir
dampften
ihr
dampftet
sie/Sie
dampften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gedampft ; wäre gedampft
du
hättest gedampft ; wärest gedampft
er/sie/es
hätte gedampft ; wäre gedampft
wir
hätten gedampft ; wären gedampft
ihr
hättet gedampft ; wäret gedampft
sie/Sie
hätten gedampft ; wären gedampft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde dampfen
du
würdest dampfen
er/sie/es
würde dampfen
wir
würden dampfen
ihr
würdet dampfen
sie/Sie
würden dampfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gedampft haben; sein
du
würdest gedampft haben; sein
er/sie/es
würde gedampft haben; sein
wir
würden gedampft haben; sein
ihr
würdet gedampft haben; sein
sie/Sie
würden gedampft haben; sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [dämpfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
