Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lege dar
du
legest dar
er/sie/es
lege dar
wir
legen dar
ihr
leget dar
sie/Sie
legen dar
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe dargelegt
du
habest dargelegt
er/sie/es
habe dargelegt
wir
haben dargelegt
ihr
habet dargelegt
sie/Sie
haben dargelegt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde darlegen
du
werdest darlegen
er/sie/es
werde darlegen
wir
werden darlegen
ihr
werdet darlegen
sie/Sie
werden darlegen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde dargelegt haben
du
werdest dargelegt haben
er/sie/es
werde dargelegt haben
wir
werden dargelegt haben
ihr
werdet dargelegt haben
sie/Sie
werden dargelegt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
legte dar
du
legtest dar
er/sie/es
legte dar
wir
legten dar
ihr
legtet dar
sie/Sie
legten dar
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte dargelegt
du
hättest dargelegt
er/sie/es
hätte dargelegt
wir
hätten dargelegt
ihr
hättet dargelegt
sie/Sie
hätten dargelegt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde darlegen
du
würdest darlegen
er/sie/es
würde darlegen
wir
würden darlegen
ihr
würdet darlegen
sie/Sie
würden darlegen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde dargelegt haben
du
würdest dargelegt haben
er/sie/es
würde dargelegt haben
wir
würden dargelegt haben
ihr
würdet dargelegt haben
sie/Sie
würden dargelegt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [darlegen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
