Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
debattiere
du
debattierest
er/sie/es
debattiere
wir
debattieren
ihr
debattieret
sie/Sie
debattieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe debattiert
du
habest debattiert
er/sie/es
habe debattiert
wir
haben debattiert
ihr
habet debattiert
sie/Sie
haben debattiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde debattieren
du
werdest debattieren
er/sie/es
werde debattieren
wir
werden debattieren
ihr
werdet debattieren
sie/Sie
werden debattieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde debattiert haben
du
werdest debattiert haben
er/sie/es
werde debattiert haben
wir
werden debattiert haben
ihr
werdet debattiert haben
sie/Sie
werden debattiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
debattierte
du
debattiertest
er/sie/es
debattierte
wir
debattierten
ihr
debattiertet
sie/Sie
debattierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte debattiert
du
hättest debattiert
er/sie/es
hätte debattiert
wir
hätten debattiert
ihr
hättet debattiert
sie/Sie
hätten debattiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde debattieren
du
würdest debattieren
er/sie/es
würde debattieren
wir
würden debattieren
ihr
würdet debattieren
sie/Sie
würden debattieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde debattiert haben
du
würdest debattiert haben
er/sie/es
würde debattiert haben
wir
würden debattiert haben
ihr
würdet debattiert haben
sie/Sie
würden debattiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [debattieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
