Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
finde
du
findest
er/sie/es
finde
wir
finden
ihr
findet
sie/Sie
finden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefunden
du
habest gefunden
er/sie/es
habe gefunden
wir
haben gefunden
ihr
habet gefunden
sie/Sie
haben gefunden
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde finden
du
werdest finden
er/sie/es
werde finden
wir
werden finden
ihr
werdet finden
sie/Sie
werden finden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefunden haben
du
werdest gefunden haben
er/sie/es
werde gefunden haben
wir
werden gefunden haben
ihr
werdet gefunden haben
sie/Sie
werden gefunden haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fände
du
fändest
er/sie/es
fände
wir
fänden
ihr
fändet
sie/Sie
fänden
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefunden
du
hättest gefunden
er/sie/es
hätte gefunden
wir
hätten gefunden
ihr
hättet gefunden
sie/Sie
hätten gefunden
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde finden
du
würdest finden
er/sie/es
würde finden
wir
würden finden
ihr
würdet finden
sie/Sie
würden finden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefunden haben
du
würdest gefunden haben
er/sie/es
würde gefunden haben
wir
würden gefunden haben
ihr
würdet gefunden haben
sie/Sie
würden gefunden haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [finden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
