Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
decke
du
deckest
er/sie/es
decke
wir
decken
ihr
decket
sie/Sie
decken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gedeckt
du
habest gedeckt
er/sie/es
habe gedeckt
wir
haben gedeckt
ihr
habet gedeckt
sie/Sie
haben gedeckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde decken
du
werdest decken
er/sie/es
werde decken
wir
werden decken
ihr
werdet decken
sie/Sie
werden decken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gedeckt haben
du
werdest gedeckt haben
er/sie/es
werde gedeckt haben
wir
werden gedeckt haben
ihr
werdet gedeckt haben
sie/Sie
werden gedeckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
deckte
du
decktest
er/sie/es
deckte
wir
deckten
ihr
decktet
sie/Sie
deckten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gedeckt
du
hättest gedeckt
er/sie/es
hätte gedeckt
wir
hätten gedeckt
ihr
hättet gedeckt
sie/Sie
hätten gedeckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde decken
du
würdest decken
er/sie/es
würde decken
wir
würden decken
ihr
würdet decken
sie/Sie
würden decken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gedeckt haben
du
würdest gedeckt haben
er/sie/es
würde gedeckt haben
wir
würden gedeckt haben
ihr
würdet gedeckt haben
sie/Sie
würden gedeckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [decken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
