Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
dichte
du
dichtest
er/sie/es
dichte
wir
dichten
ihr
dichtet
sie/Sie
dichten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gedichtet
du
habest gedichtet
er/sie/es
habe gedichtet
wir
haben gedichtet
ihr
habet gedichtet
sie/Sie
haben gedichtet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde dichten
du
werdest dichten
er/sie/es
werde dichten
wir
werden dichten
ihr
werdet dichten
sie/Sie
werden dichten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gedichtet haben
du
werdest gedichtet haben
er/sie/es
werde gedichtet haben
wir
werden gedichtet haben
ihr
werdet gedichtet haben
sie/Sie
werden gedichtet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
dichtete
du
dichtetest
er/sie/es
dichtete
wir
dichteten
ihr
dichtetet
sie/Sie
dichteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gedichtet
du
hättest gedichtet
er/sie/es
hätte gedichtet
wir
hätten gedichtet
ihr
hättet gedichtet
sie/Sie
hätten gedichtet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde dichten
du
würdest dichten
er/sie/es
würde dichten
wir
würden dichten
ihr
würdet dichten
sie/Sie
würden dichten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gedichtet haben
du
würdest gedichtet haben
er/sie/es
würde gedichtet haben
wir
würden gedichtet haben
ihr
würdet gedichtet haben
sie/Sie
würden gedichtet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [dichten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
