Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
drohe
du
drohest
er/sie/es
drohe
wir
drohen
ihr
drohet
sie/Sie
drohen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gedroht
du
habest gedroht
er/sie/es
habe gedroht
wir
haben gedroht
ihr
habet gedroht
sie/Sie
haben gedroht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde drohen
du
werdest drohen
er/sie/es
werde drohen
wir
werden drohen
ihr
werdet drohen
sie/Sie
werden drohen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gedroht haben
du
werdest gedroht haben
er/sie/es
werde gedroht haben
wir
werden gedroht haben
ihr
werdet gedroht haben
sie/Sie
werden gedroht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
drohte
du
drohtest
er/sie/es
drohte
wir
drohten
ihr
drohtet
sie/Sie
drohten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gedroht
du
hättest gedroht
er/sie/es
hätte gedroht
wir
hätten gedroht
ihr
hättet gedroht
sie/Sie
hätten gedroht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde drohen
du
würdest drohen
er/sie/es
würde drohen
wir
würden drohen
ihr
würdet drohen
sie/Sie
würden drohen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gedroht haben
du
würdest gedroht haben
er/sie/es
würde gedroht haben
wir
würden gedroht haben
ihr
würdet gedroht haben
sie/Sie
würden gedroht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [drohen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
