Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
dulde
du
duldest
er/sie/es
dulde
wir
dulden
ihr
duldet
sie/Sie
dulden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geduldet
du
habest geduldet
er/sie/es
habe geduldet
wir
haben geduldet
ihr
habet geduldet
sie/Sie
haben geduldet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde dulden
du
werdest dulden
er/sie/es
werde dulden
wir
werden dulden
ihr
werdet dulden
sie/Sie
werden dulden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geduldet haben
du
werdest geduldet haben
er/sie/es
werde geduldet haben
wir
werden geduldet haben
ihr
werdet geduldet haben
sie/Sie
werden geduldet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
duldete
du
duldetest
er/sie/es
duldete
wir
duldeten
ihr
duldetet
sie/Sie
duldeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geduldet
du
hättest geduldet
er/sie/es
hätte geduldet
wir
hätten geduldet
ihr
hättet geduldet
sie/Sie
hätten geduldet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde dulden
du
würdest dulden
er/sie/es
würde dulden
wir
würden dulden
ihr
würdet dulden
sie/Sie
würden dulden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geduldet haben
du
würdest geduldet haben
er/sie/es
würde geduldet haben
wir
würden geduldet haben
ihr
würdet geduldet haben
sie/Sie
würden geduldet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [dulden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
