Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
baue ein
du
bauest ein
er/sie/es
baue ein
wir
bauen ein
ihr
bauet ein
sie/Sie
bauen ein
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe eingebaut
du
habest eingebaut
er/sie/es
habe eingebaut
wir
haben eingebaut
ihr
habet eingebaut
sie/Sie
haben eingebaut
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde einbauen
du
werdest einbauen
er/sie/es
werde einbauen
wir
werden einbauen
ihr
werdet einbauen
sie/Sie
werden einbauen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde eingebaut haben
du
werdest eingebaut haben
er/sie/es
werde eingebaut haben
wir
werden eingebaut haben
ihr
werdet eingebaut haben
sie/Sie
werden eingebaut haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
baute ein
du
bautest ein
er/sie/es
baute ein
wir
bauten ein
ihr
bautet ein
sie/Sie
bauten ein
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte eingebaut
du
hättest eingebaut
er/sie/es
hätte eingebaut
wir
hätten eingebaut
ihr
hättet eingebaut
sie/Sie
hätten eingebaut
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde einbauen
du
würdest einbauen
er/sie/es
würde einbauen
wir
würden einbauen
ihr
würdet einbauen
sie/Sie
würden einbauen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde eingebaut haben
du
würdest eingebaut haben
er/sie/es
würde eingebaut haben
wir
würden eingebaut haben
ihr
würdet eingebaut haben
sie/Sie
würden eingebaut haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [einbauen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
