Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lade ein
du
ladest ein
er/sie/es
lade ein
wir
laden ein
ihr
ladet ein
sie/Sie
laden ein
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe eingeladen
du
habest eingeladen
er/sie/es
habe eingeladen
wir
haben eingeladen
ihr
habet eingeladen
sie/Sie
haben eingeladen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde einladen
du
werdest einladen
er/sie/es
werde einladen
wir
werden einladen
ihr
werdet einladen
sie/Sie
werden einladen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde eingeladen haben
du
werdest eingeladen haben
er/sie/es
werde eingeladen haben
wir
werden eingeladen haben
ihr
werdet eingeladen haben
sie/Sie
werden eingeladen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
lüde ein
du
lüdest ein
er/sie/es
lüde ein
wir
lüden ein
ihr
lüdet ein
sie/Sie
lüden ein
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte eingeladen
du
hättest eingeladen
er/sie/es
hätte eingeladen
wir
hätten eingeladen
ihr
hättet eingeladen
sie/Sie
hätten eingeladen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde einladen
du
würdest einladen
er/sie/es
würde einladen
wir
würden einladen
ihr
würdet einladen
sie/Sie
würden einladen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde eingeladen haben
du
würdest eingeladen haben
er/sie/es
würde eingeladen haben
wir
würden eingeladen haben
ihr
würdet eingeladen haben
sie/Sie
würden eingeladen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [einladen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
