Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
trete ein
du
tretest ein
er/sie/es
trete ein
wir
treten ein
ihr
tretet ein
sie/Sie
treten ein
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde eingetreten haben;
du
werdest eingetreten haben;
er/sie/es
werde eingetreten haben;
wir
werden eingetreten haben;
ihr
werdet eingetreten haben;
sie/Sie
werden eingetreten haben;
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
träte ein
du
trätest ein
er/sie/es
träte ein
wir
träten ein
ihr
trätet ein
sie/Sie
träten ein
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte eingetreten ; wäre eingetreten
du
hättest eingetreten ; wärest eingetreten
er/sie/es
hätte eingetreten ; wäre eingetreten
wir
hätten eingetreten ; wären eingetreten
ihr
hättet eingetreten ; wäret eingetreten
sie/Sie
hätten eingetreten ; wären eingetreten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde eintreten
du
würdest eintreten
er/sie/es
würde eintreten
wir
würden eintreten
ihr
würdet eintreten
sie/Sie
würden eintreten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde eingetreten haben; sein
du
würdest eingetreten haben; sein
er/sie/es
würde eingetreten haben; sein
wir
würden eingetreten haben; sein
ihr
würdet eingetreten haben; sein
sie/Sie
würden eingetreten haben; sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [eintreten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
