Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
eliminiere
du
eliminierest
er/sie/es
eliminiere
wir
eliminieren
ihr
eliminieret
sie/Sie
eliminieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe eliminiert
du
habest eliminiert
er/sie/es
habe eliminiert
wir
haben eliminiert
ihr
habet eliminiert
sie/Sie
haben eliminiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde eliminieren
du
werdest eliminieren
er/sie/es
werde eliminieren
wir
werden eliminieren
ihr
werdet eliminieren
sie/Sie
werden eliminieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde eliminiert haben
du
werdest eliminiert haben
er/sie/es
werde eliminiert haben
wir
werden eliminiert haben
ihr
werdet eliminiert haben
sie/Sie
werden eliminiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
eliminierte
du
eliminiertest
er/sie/es
eliminierte
wir
eliminierten
ihr
eliminiertet
sie/Sie
eliminierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte eliminiert
du
hättest eliminiert
er/sie/es
hätte eliminiert
wir
hätten eliminiert
ihr
hättet eliminiert
sie/Sie
hätten eliminiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde eliminieren
du
würdest eliminieren
er/sie/es
würde eliminieren
wir
würden eliminieren
ihr
würdet eliminieren
sie/Sie
würden eliminieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde eliminiert haben
du
würdest eliminiert haben
er/sie/es
würde eliminiert haben
wir
würden eliminiert haben
ihr
würdet eliminiert haben
sie/Sie
würden eliminiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [eliminieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
