Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
engagiere
du
engagierest
er/sie/es
engagiere
wir
engagieren
ihr
engagieret
sie/Sie
engagieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe engagiert
du
habest engagiert
er/sie/es
habe engagiert
wir
haben engagiert
ihr
habet engagiert
sie/Sie
haben engagiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde engagieren
du
werdest engagieren
er/sie/es
werde engagieren
wir
werden engagieren
ihr
werdet engagieren
sie/Sie
werden engagieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde engagiert haben
du
werdest engagiert haben
er/sie/es
werde engagiert haben
wir
werden engagiert haben
ihr
werdet engagiert haben
sie/Sie
werden engagiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
engagierte
du
engagiertest
er/sie/es
engagierte
wir
engagierten
ihr
engagiertet
sie/Sie
engagierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte engagiert
du
hättest engagiert
er/sie/es
hätte engagiert
wir
hätten engagiert
ihr
hättet engagiert
sie/Sie
hätten engagiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde engagieren
du
würdest engagieren
er/sie/es
würde engagieren
wir
würden engagieren
ihr
würdet engagieren
sie/Sie
würden engagieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde engagiert haben
du
würdest engagiert haben
er/sie/es
würde engagiert haben
wir
würden engagiert haben
ihr
würdet engagiert haben
sie/Sie
würden engagiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [engagieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
