Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
entlade
du
entladest
er/sie/es
entlade
wir
entladen
ihr
entladet
sie/Sie
entladen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe entladen
du
habest entladen
er/sie/es
habe entladen
wir
haben entladen
ihr
habet entladen
sie/Sie
haben entladen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde entladen
du
werdest entladen
er/sie/es
werde entladen
wir
werden entladen
ihr
werdet entladen
sie/Sie
werden entladen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde entladen haben
du
werdest entladen haben
er/sie/es
werde entladen haben
wir
werden entladen haben
ihr
werdet entladen haben
sie/Sie
werden entladen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
entlüde
du
entlüdest
er/sie/es
entlüde
wir
entlüden
ihr
entlüdet
sie/Sie
entlüden
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte entladen
du
hättest entladen
er/sie/es
hätte entladen
wir
hätten entladen
ihr
hättet entladen
sie/Sie
hätten entladen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde entladen
du
würdest entladen
er/sie/es
würde entladen
wir
würden entladen
ihr
würdet entladen
sie/Sie
würden entladen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde entladen haben
du
würdest entladen haben
er/sie/es
würde entladen haben
wir
würden entladen haben
ihr
würdet entladen haben
sie/Sie
würden entladen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [entladen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
