Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
genieße
du
genießest
er/sie/es
genieße
wir
genießen
ihr
genießet
sie/Sie
genießen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe genossen
du
habest genossen
er/sie/es
habe genossen
wir
haben genossen
ihr
habet genossen
sie/Sie
haben genossen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde genießen
du
werdest genießen
er/sie/es
werde genießen
wir
werden genießen
ihr
werdet genießen
sie/Sie
werden genießen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde genossen haben
du
werdest genossen haben
er/sie/es
werde genossen haben
wir
werden genossen haben
ihr
werdet genossen haben
sie/Sie
werden genossen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
genösse
du
genössest
er/sie/es
genösse
wir
genössen
ihr
genösset
sie/Sie
genössen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte genossen
du
hättest genossen
er/sie/es
hätte genossen
wir
hätten genossen
ihr
hättet genossen
sie/Sie
hätten genossen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde genießen
du
würdest genießen
er/sie/es
würde genießen
wir
würden genießen
ihr
würdet genießen
sie/Sie
würden genießen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde genossen haben
du
würdest genossen haben
er/sie/es
würde genossen haben
wir
würden genossen haben
ihr
würdet genossen haben
sie/Sie
würden genossen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [genießen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
