Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
entnehme
du
entnehmest
er/sie/es
entnehme
wir
entnehmen
ihr
entnehmet
sie/Sie
entnehmen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe entnommen
du
habest entnommen
er/sie/es
habe entnommen
wir
haben entnommen
ihr
habet entnommen
sie/Sie
haben entnommen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde entnehmen
du
werdest entnehmen
er/sie/es
werde entnehmen
wir
werden entnehmen
ihr
werdet entnehmen
sie/Sie
werden entnehmen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde entnommen haben
du
werdest entnommen haben
er/sie/es
werde entnommen haben
wir
werden entnommen haben
ihr
werdet entnommen haben
sie/Sie
werden entnommen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
entnähme
du
entnähmest; entnähmst
er/sie/es
entnähme
wir
entnähmen
ihr
entnähmet; entnähmt
sie/Sie
entnähmen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte entnommen
du
hättest entnommen
er/sie/es
hätte entnommen
wir
hätten entnommen
ihr
hättet entnommen
sie/Sie
hätten entnommen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde entnehmen
du
würdest entnehmen
er/sie/es
würde entnehmen
wir
würden entnehmen
ihr
würdet entnehmen
sie/Sie
würden entnehmen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde entnommen haben
du
würdest entnommen haben
er/sie/es
würde entnommen haben
wir
würden entnommen haben
ihr
würdet entnommen haben
sie/Sie
würden entnommen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [entnehmen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
