Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erarbeite
du
erarbeitest
er/sie/es
erarbeite
wir
erarbeiten
ihr
erarbeitet
sie/Sie
erarbeiten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erarbeitet
du
habest erarbeitet
er/sie/es
habe erarbeitet
wir
haben erarbeitet
ihr
habet erarbeitet
sie/Sie
haben erarbeitet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erarbeiten
du
werdest erarbeiten
er/sie/es
werde erarbeiten
wir
werden erarbeiten
ihr
werdet erarbeiten
sie/Sie
werden erarbeiten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erarbeitet haben
du
werdest erarbeitet haben
er/sie/es
werde erarbeitet haben
wir
werden erarbeitet haben
ihr
werdet erarbeitet haben
sie/Sie
werden erarbeitet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erarbeitete
du
erarbeitetest
er/sie/es
erarbeitete
wir
erarbeiteten
ihr
erarbeitetet
sie/Sie
erarbeiteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erarbeitet
du
hättest erarbeitet
er/sie/es
hätte erarbeitet
wir
hätten erarbeitet
ihr
hättet erarbeitet
sie/Sie
hätten erarbeitet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erarbeiten
du
würdest erarbeiten
er/sie/es
würde erarbeiten
wir
würden erarbeiten
ihr
würdet erarbeiten
sie/Sie
würden erarbeiten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erarbeitet haben
du
würdest erarbeitet haben
er/sie/es
würde erarbeitet haben
wir
würden erarbeitet haben
ihr
würdet erarbeitet haben
sie/Sie
würden erarbeitet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erarbeiten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
