Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erhitze
du
erhitzest
er/sie/es
erhitze
wir
erhitzen
ihr
erhitzet
sie/Sie
erhitzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erhitzt
du
habest erhitzt
er/sie/es
habe erhitzt
wir
haben erhitzt
ihr
habet erhitzt
sie/Sie
haben erhitzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erhitzen
du
werdest erhitzen
er/sie/es
werde erhitzen
wir
werden erhitzen
ihr
werdet erhitzen
sie/Sie
werden erhitzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erhitzt haben
du
werdest erhitzt haben
er/sie/es
werde erhitzt haben
wir
werden erhitzt haben
ihr
werdet erhitzt haben
sie/Sie
werden erhitzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erhitzte
du
erhitztest
er/sie/es
erhitzte
wir
erhitzten
ihr
erhitztet
sie/Sie
erhitzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erhitzt
du
hättest erhitzt
er/sie/es
hätte erhitzt
wir
hätten erhitzt
ihr
hättet erhitzt
sie/Sie
hätten erhitzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erhitzen
du
würdest erhitzen
er/sie/es
würde erhitzen
wir
würden erhitzen
ihr
würdet erhitzen
sie/Sie
würden erhitzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erhitzt haben
du
würdest erhitzt haben
er/sie/es
würde erhitzt haben
wir
würden erhitzt haben
ihr
würdet erhitzt haben
sie/Sie
würden erhitzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erhitzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
