Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erhöhe
du
erhöhest
er/sie/es
erhöhe
wir
erhöhen
ihr
erhöhet
sie/Sie
erhöhen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erhöht
du
habest erhöht
er/sie/es
habe erhöht
wir
haben erhöht
ihr
habet erhöht
sie/Sie
haben erhöht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erhöhen
du
werdest erhöhen
er/sie/es
werde erhöhen
wir
werden erhöhen
ihr
werdet erhöhen
sie/Sie
werden erhöhen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erhöht haben
du
werdest erhöht haben
er/sie/es
werde erhöht haben
wir
werden erhöht haben
ihr
werdet erhöht haben
sie/Sie
werden erhöht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erhöhte
du
erhöhtest
er/sie/es
erhöhte
wir
erhöhten
ihr
erhöhtet
sie/Sie
erhöhten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erhöht
du
hättest erhöht
er/sie/es
hätte erhöht
wir
hätten erhöht
ihr
hättet erhöht
sie/Sie
hätten erhöht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erhöhen
du
würdest erhöhen
er/sie/es
würde erhöhen
wir
würden erhöhen
ihr
würdet erhöhen
sie/Sie
würden erhöhen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erhöht haben
du
würdest erhöht haben
er/sie/es
würde erhöht haben
wir
würden erhöht haben
ihr
würdet erhöht haben
sie/Sie
würden erhöht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erhöhen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
