Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erlasse
du
erlassest
er/sie/es
erlasse
wir
erlassen
ihr
erlasset
sie/Sie
erlassen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erlassen
du
habest erlassen
er/sie/es
habe erlassen
wir
haben erlassen
ihr
habet erlassen
sie/Sie
haben erlassen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erlassen
du
werdest erlassen
er/sie/es
werde erlassen
wir
werden erlassen
ihr
werdet erlassen
sie/Sie
werden erlassen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erlassen haben
du
werdest erlassen haben
er/sie/es
werde erlassen haben
wir
werden erlassen haben
ihr
werdet erlassen haben
sie/Sie
werden erlassen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erließe
du
erließest
er/sie/es
erließe
wir
erließen
ihr
erließet
sie/Sie
erließen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erlassen
du
hättest erlassen
er/sie/es
hätte erlassen
wir
hätten erlassen
ihr
hättet erlassen
sie/Sie
hätten erlassen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erlassen
du
würdest erlassen
er/sie/es
würde erlassen
wir
würden erlassen
ihr
würdet erlassen
sie/Sie
würden erlassen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erlassen haben
du
würdest erlassen haben
er/sie/es
würde erlassen haben
wir
würden erlassen haben
ihr
würdet erlassen haben
sie/Sie
würden erlassen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erlassen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
