Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erläutere
du
erläuterst
er/sie/es
erläutere
wir
erläutern
ihr
erläutert
sie/Sie
erläutern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erläutert
du
habest erläutert
er/sie/es
habe erläutert
wir
haben erläutert
ihr
habet erläutert
sie/Sie
haben erläutert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erläutern
du
werdest erläutern
er/sie/es
werde erläutern
wir
werden erläutern
ihr
werdet erläutern
sie/Sie
werden erläutern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erläutert haben
du
werdest erläutert haben
er/sie/es
werde erläutert haben
wir
werden erläutert haben
ihr
werdet erläutert haben
sie/Sie
werden erläutert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erläuterte
du
erläutertest
er/sie/es
erläuterte
wir
erläuterten
ihr
erläutertet
sie/Sie
erläuterten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erläutert
du
hättest erläutert
er/sie/es
hätte erläutert
wir
hätten erläutert
ihr
hättet erläutert
sie/Sie
hätten erläutert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erläutern
du
würdest erläutern
er/sie/es
würde erläutern
wir
würden erläutern
ihr
würdet erläutern
sie/Sie
würden erläutern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erläutert haben
du
würdest erläutert haben
er/sie/es
würde erläutert haben
wir
würden erläutert haben
ihr
würdet erläutert haben
sie/Sie
würden erläutert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erläutern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
