Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ermögliche
du
ermöglichest
er/sie/es
ermögliche
wir
ermöglichen
ihr
ermöglichet
sie/Sie
ermöglichen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ermöglicht
du
habest ermöglicht
er/sie/es
habe ermöglicht
wir
haben ermöglicht
ihr
habet ermöglicht
sie/Sie
haben ermöglicht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ermöglichen
du
werdest ermöglichen
er/sie/es
werde ermöglichen
wir
werden ermöglichen
ihr
werdet ermöglichen
sie/Sie
werden ermöglichen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ermöglicht haben
du
werdest ermöglicht haben
er/sie/es
werde ermöglicht haben
wir
werden ermöglicht haben
ihr
werdet ermöglicht haben
sie/Sie
werden ermöglicht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ermöglichte
du
ermöglichtest
er/sie/es
ermöglichte
wir
ermöglichten
ihr
ermöglichtet
sie/Sie
ermöglichten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ermöglicht
du
hättest ermöglicht
er/sie/es
hätte ermöglicht
wir
hätten ermöglicht
ihr
hättet ermöglicht
sie/Sie
hätten ermöglicht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ermöglichen
du
würdest ermöglichen
er/sie/es
würde ermöglichen
wir
würden ermöglichen
ihr
würdet ermöglichen
sie/Sie
würden ermöglichen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ermöglicht haben
du
würdest ermöglicht haben
er/sie/es
würde ermöglicht haben
wir
würden ermöglicht haben
ihr
würdet ermöglicht haben
sie/Sie
würden ermöglicht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ermöglichen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
