Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erörtere
du
erörterst
er/sie/es
erörtere
wir
erörtern
ihr
erörtert
sie/Sie
erörtern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erörtert
du
habest erörtert
er/sie/es
habe erörtert
wir
haben erörtert
ihr
habet erörtert
sie/Sie
haben erörtert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erörtern
du
werdest erörtern
er/sie/es
werde erörtern
wir
werden erörtern
ihr
werdet erörtern
sie/Sie
werden erörtern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erörtert haben
du
werdest erörtert haben
er/sie/es
werde erörtert haben
wir
werden erörtert haben
ihr
werdet erörtert haben
sie/Sie
werden erörtert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erörterte
du
erörtertest
er/sie/es
erörterte
wir
erörterten
ihr
erörtertet
sie/Sie
erörterten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erörtert
du
hättest erörtert
er/sie/es
hätte erörtert
wir
hätten erörtert
ihr
hättet erörtert
sie/Sie
hätten erörtert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erörtern
du
würdest erörtern
er/sie/es
würde erörtern
wir
würden erörtern
ihr
würdet erörtern
sie/Sie
würden erörtern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erörtert haben
du
würdest erörtert haben
er/sie/es
würde erörtert haben
wir
würden erörtert haben
ihr
würdet erörtert haben
sie/Sie
würden erörtert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erörtern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
