Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erweitere
du
erweiterst
er/sie/es
erweitere
wir
erweitern
ihr
erweitert
sie/Sie
erweitern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erweitert
du
habest erweitert
er/sie/es
habe erweitert
wir
haben erweitert
ihr
habet erweitert
sie/Sie
haben erweitert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erweitern
du
werdest erweitern
er/sie/es
werde erweitern
wir
werden erweitern
ihr
werdet erweitern
sie/Sie
werden erweitern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erweitert haben
du
werdest erweitert haben
er/sie/es
werde erweitert haben
wir
werden erweitert haben
ihr
werdet erweitert haben
sie/Sie
werden erweitert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erweiterte
du
erweitertest
er/sie/es
erweiterte
wir
erweiterten
ihr
erweitertet
sie/Sie
erweiterten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erweitert
du
hättest erweitert
er/sie/es
hätte erweitert
wir
hätten erweitert
ihr
hättet erweitert
sie/Sie
hätten erweitert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erweitern
du
würdest erweitern
er/sie/es
würde erweitern
wir
würden erweitern
ihr
würdet erweitern
sie/Sie
würden erweitern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erweitert haben
du
würdest erweitert haben
er/sie/es
würde erweitert haben
wir
würden erweitert haben
ihr
würdet erweitert haben
sie/Sie
würden erweitert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erweitern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
