Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erzwinge
du
erzwingest
er/sie/es
erzwinge
wir
erzwingen
ihr
erzwinget
sie/Sie
erzwingen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erzwungen
du
habest erzwungen
er/sie/es
habe erzwungen
wir
haben erzwungen
ihr
habet erzwungen
sie/Sie
haben erzwungen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erzwingen
du
werdest erzwingen
er/sie/es
werde erzwingen
wir
werden erzwingen
ihr
werdet erzwingen
sie/Sie
werden erzwingen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erzwungen haben
du
werdest erzwungen haben
er/sie/es
werde erzwungen haben
wir
werden erzwungen haben
ihr
werdet erzwungen haben
sie/Sie
werden erzwungen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erzwänge
du
erzwängest; erzwängst
er/sie/es
erzwänge
wir
erzwängen
ihr
erzwänget; erzwängt
sie/Sie
erzwängen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erzwungen
du
hättest erzwungen
er/sie/es
hätte erzwungen
wir
hätten erzwungen
ihr
hättet erzwungen
sie/Sie
hätten erzwungen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erzwingen
du
würdest erzwingen
er/sie/es
würde erzwingen
wir
würden erzwingen
ihr
würdet erzwingen
sie/Sie
würden erzwingen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erzwungen haben
du
würdest erzwungen haben
er/sie/es
würde erzwungen haben
wir
würden erzwungen haben
ihr
würdet erzwungen haben
sie/Sie
würden erzwungen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erzwingen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
