Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erziele
du
erzielest
er/sie/es
erziele
wir
erzielen
ihr
erzielet
sie/Sie
erzielen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erzielt
du
habest erzielt
er/sie/es
habe erzielt
wir
haben erzielt
ihr
habet erzielt
sie/Sie
haben erzielt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erzielen
du
werdest erzielen
er/sie/es
werde erzielen
wir
werden erzielen
ihr
werdet erzielen
sie/Sie
werden erzielen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erzielt haben
du
werdest erzielt haben
er/sie/es
werde erzielt haben
wir
werden erzielt haben
ihr
werdet erzielt haben
sie/Sie
werden erzielt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erzielte
du
erzieltest
er/sie/es
erzielte
wir
erzielten
ihr
erzieltet
sie/Sie
erzielten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erzielt
du
hättest erzielt
er/sie/es
hätte erzielt
wir
hätten erzielt
ihr
hättet erzielt
sie/Sie
hätten erzielt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erzielen
du
würdest erzielen
er/sie/es
würde erzielen
wir
würden erzielen
ihr
würdet erzielen
sie/Sie
würden erzielen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erzielt haben
du
würdest erzielt haben
er/sie/es
würde erzielt haben
wir
würden erzielt haben
ihr
würdet erzielt haben
sie/Sie
würden erzielt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erzielen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
