Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
evakuiere
du
evakuierest
er/sie/es
evakuiere
wir
evakuieren
ihr
evakuieret
sie/Sie
evakuieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe evakuiert
du
habest evakuiert
er/sie/es
habe evakuiert
wir
haben evakuiert
ihr
habet evakuiert
sie/Sie
haben evakuiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde evakuieren
du
werdest evakuieren
er/sie/es
werde evakuieren
wir
werden evakuieren
ihr
werdet evakuieren
sie/Sie
werden evakuieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde evakuiert haben
du
werdest evakuiert haben
er/sie/es
werde evakuiert haben
wir
werden evakuiert haben
ihr
werdet evakuiert haben
sie/Sie
werden evakuiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
evakuierte
du
evakuiertest
er/sie/es
evakuierte
wir
evakuierten
ihr
evakuiertet
sie/Sie
evakuierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte evakuiert
du
hättest evakuiert
er/sie/es
hätte evakuiert
wir
hätten evakuiert
ihr
hättet evakuiert
sie/Sie
hätten evakuiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde evakuieren
du
würdest evakuieren
er/sie/es
würde evakuieren
wir
würden evakuieren
ihr
würdet evakuieren
sie/Sie
würden evakuieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde evakuiert haben
du
würdest evakuiert haben
er/sie/es
würde evakuiert haben
wir
würden evakuiert haben
ihr
würdet evakuiert haben
sie/Sie
würden geevakuirt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [evakuieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
