Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fasse
du
fassest
er/sie/es
fasse
wir
fassen
ihr
fasset
sie/Sie
fassen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe eingefasst
du
habest gefasst
er/sie/es
habe gefasst
wir
haben gefasst
ihr
habet gefasst
sie/Sie
haben gefasst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fassen
du
werdest fassen
er/sie/es
werde fassen
wir
werden fassen
ihr
werdet fassen
sie/Sie
werden fassen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefasst haben
du
werdest gefasst haben
er/sie/es
werde gefasst haben
wir
werden gefasst haben
ihr
werdet gefasst haben
sie/Sie
werden gefasst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fasste
du
fasstest
er/sie/es
fasste
wir
fassten
ihr
fasstet
sie/Sie
fassten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefasst
du
hättest gefasst
er/sie/es
hätte gefasst
wir
hätten gefasst
ihr
hättet gefasst
sie/Sie
hätten gefasst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fassen
du
würdest fassen
er/sie/es
würde fassen
wir
würden fassen
ihr
würdet fassen
sie/Sie
würden fassen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefasst haben
du
würdest gefasst haben
er/sie/es
würde gefasst haben
wir
würden gefasst haben
ihr
würdet gefasst haben
sie/Sie
würden gefasst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [fassen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
