Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
filme
du
filmest
er/sie/es
filme
wir
filmen
ihr
filmet
sie/Sie
filmen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefilmt
du
habest gefilmt
er/sie/es
habe gefilmt
wir
haben gefilmt
ihr
habet gefilmt
sie/Sie
haben gefilmt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde filmen
du
werdest filmen
er/sie/es
werde filmen
wir
werden filmen
ihr
werdet filmen
sie/Sie
werden filmen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefilmt haben
du
werdest gefilmt haben
er/sie/es
werde gefilmt haben
wir
werden gefilmt haben
ihr
werdet gefilmt haben
sie/Sie
werden gefilmt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
filmte
du
filmtest
er/sie/es
filmte
wir
filmten
ihr
filmtet
sie/Sie
filmten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefilmt
du
hättest gefilmt
er/sie/es
hätte gefilmt
wir
hätten gefilmt
ihr
hättet gefilmt
sie/Sie
hätten gefilmt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde filmen
du
würdest filmen
er/sie/es
würde filmen
wir
würden filmen
ihr
würdet filmen
sie/Sie
würden filmen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefilmt haben
du
würdest gefilmt haben
er/sie/es
würde gefilmt haben
wir
würden gefilmt haben
ihr
würdet gefilmt haben
sie/Sie
würden gefilmt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [filmen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
