Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gebe frei
du
gebest frei
er/sie/es
gebe frei
wir
geben frei
ihr
gebet frei
sie/Sie
geben frei
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe freigegeben
du
habest freigegeben
er/sie/es
habe freigegeben
wir
haben freigegeben
ihr
habet freigegeben
sie/Sie
haben freigegeben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde freigeben
du
werdest freigeben
er/sie/es
werde freigeben
wir
werden freigeben
ihr
werdet freigeben
sie/Sie
werden freigeben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde freigegeben haben
du
werdest freigegeben haben
er/sie/es
werde freigegeben haben
wir
werden freigegeben haben
ihr
werdet freigegeben haben
sie/Sie
werden freigegeben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gäbe frei
du
gäbest frei
er/sie/es
gäbe frei
wir
gäben frei
ihr
gäbet frei
sie/Sie
gäben frei
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte freigegeben
du
hättest freigegeben
er/sie/es
hätte freigegeben
wir
hätten freigegeben
ihr
hättet freigegeben
sie/Sie
hätten freigegeben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde freigeben
du
würdest freigeben
er/sie/es
würde freigeben
wir
würden freigeben
ihr
würdet freigeben
sie/Sie
würden freigeben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde freigegeben haben
du
würdest freigegeben haben
er/sie/es
würde freigegeben haben
wir
würden freigegeben haben
ihr
würdet freigegeben haben
sie/Sie
würden freigegeben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [freigeben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
