Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
friste
du
fristest
er/sie/es
friste
wir
fristen
ihr
fristet
sie/Sie
fristen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefristet
du
habest gefristet
er/sie/es
habe gefristet
wir
haben gefristet
ihr
habet gefristet
sie/Sie
haben gefristet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fristen
du
werdest fristen
er/sie/es
werde fristen
wir
werden fristen
ihr
werdet fristen
sie/Sie
werden fristen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefristet haben
du
werdest gefristet haben
er/sie/es
werde gefristet haben
wir
werden gefristet haben
ihr
werdet gefristet haben
sie/Sie
werden gefristet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fristete
du
fristetest
er/sie/es
fristete
wir
fristeten
ihr
fristetet
sie/Sie
fristeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefristet
du
hättest gefristet
er/sie/es
hätte gefristet
wir
hätten gefristet
ihr
hättet gefristet
sie/Sie
hätten gefristet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fristen
du
würdest fristen
er/sie/es
würde fristen
wir
würden fristen
ihr
würdet fristen
sie/Sie
würden fristen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefristet haben
du
würdest gefristet haben
er/sie/es
würde gefristet haben
wir
würden gefristet haben
ihr
würdet gefristet haben
sie/Sie
würden gefristet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [fristen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
