Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
führe
du
führest
er/sie/es
führe
wir
führen
ihr
führet
sie/Sie
führen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geführt
du
habest geführt
er/sie/es
habe geführt
wir
haben geführt
ihr
habet geführt
sie/Sie
haben geführt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde führen
du
werdest führen
er/sie/es
werde führen
wir
werden führen
ihr
werdet führen
sie/Sie
werden führen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geführt haben
du
werdest geführt haben
er/sie/es
werde geführt haben
wir
werden geführt haben
ihr
werdet geführt haben
sie/Sie
werden geführt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
führte
du
führtest
er/sie/es
führte
wir
führten
ihr
führtet
sie/Sie
führten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geführt
du
hättest geführt
er/sie/es
hätte geführt
wir
hätten geführt
ihr
hättet geführt
sie/Sie
hätten geführt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde führen
du
würdest führen
er/sie/es
würde führen
wir
würden führen
ihr
würdet führen
sie/Sie
würden führen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geführt haben
du
würdest geführt haben
er/sie/es
würde geführt haben
wir
würden geführt haben
ihr
würdet geführt haben
sie/Sie
würden geführt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [führen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
