Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
füttere
du
fütterst
er/sie/es
füttere
wir
füttern
ihr
füttert
sie/Sie
füttern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefüttert
du
habest gefüttert
er/sie/es
habe gefüttert
wir
haben gefüttert
ihr
habet gefüttert
sie/Sie
haben gefüttert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde füttern
du
werdest füttern
er/sie/es
werde füttern
wir
werden füttern
ihr
werdet füttern
sie/Sie
werden füttern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefüttert haben
du
werdest gefüttert haben
er/sie/es
werde gefüttert haben
wir
werden gefüttert haben
ihr
werdet gefüttert haben
sie/Sie
werden gefüttert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fütterte
du
füttertest
er/sie/es
fütterte
wir
fütterten
ihr
füttertet
sie/Sie
fütterten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefüttert
du
hättest gefüttert
er/sie/es
hätte gefüttert
wir
hätten gefüttert
ihr
hättet gefüttert
sie/Sie
hätten gefüttert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde füttern
du
würdest füttern
er/sie/es
würde füttern
wir
würden füttern
ihr
würdet füttern
sie/Sie
würden füttern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefüttert haben
du
würdest gefüttert haben
er/sie/es
würde gefüttert haben
wir
würden gefüttert haben
ihr
würdet gefüttert haben
sie/Sie
würden gefüttert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [füttern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
