Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
garantiere
du
garantierest
er/sie/es
garantiere
wir
garantieren
ihr
garantieret
sie/Sie
garantieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe garantiert
du
habest garantiert
er/sie/es
habe garantiert
wir
haben garantiert
ihr
habet garantiert
sie/Sie
haben garantiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde garantieren
du
werdest garantieren
er/sie/es
werde garantieren
wir
werden garantieren
ihr
werdet garantieren
sie/Sie
werden garantieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde garantiert haben
du
werdest garantiert haben
er/sie/es
werde garantiert haben
wir
werden garantiert haben
ihr
werdet garantiert haben
sie/Sie
werden garantiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
garantierte
du
garantiertest
er/sie/es
garantierte
wir
garantierten
ihr
garantiertet
sie/Sie
garantierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte garantiert
du
hättest garantiert
er/sie/es
hätte garantiert
wir
hätten garantiert
ihr
hättet garantiert
sie/Sie
hätten garantiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde garantieren
du
würdest garantieren
er/sie/es
würde garantieren
wir
würden garantieren
ihr
würdet garantieren
sie/Sie
würden garantieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde garantiert haben
du
würdest garantiert haben
er/sie/es
würde garantiert haben
wir
würden garantiert haben
ihr
würdet garantiert haben
sie/Sie
würden garantiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [garantieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
