Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gebiete
du
gebietest
er/sie/es
gebiete
wir
gebieten
ihr
gebietet
sie/Sie
gebieten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geboten
du
habest geboten
er/sie/es
habe geboten
wir
haben geboten
ihr
habet geboten
sie/Sie
haben geboten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gebieten
du
werdest gebieten
er/sie/es
werde gebieten
wir
werden gebieten
ihr
werdet gebieten
sie/Sie
werden gebieten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geboten haben
du
werdest geboten haben
er/sie/es
werde geboten haben
wir
werden geboten haben
ihr
werdet geboten haben
sie/Sie
werden geboten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
geböte
du
gebötest
er/sie/es
geböte
wir
geböten
ihr
gebötet
sie/Sie
geböten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geboten
du
hättest geboten
er/sie/es
hätte geboten
wir
hätten geboten
ihr
hättet geboten
sie/Sie
hätten geboten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gebieten
du
würdest gebieten
er/sie/es
würde gebieten
wir
würden gebieten
ihr
würdet gebieten
sie/Sie
würden gebieten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geboten haben
du
würdest geboten haben
er/sie/es
würde geboten haben
wir
würden geboten haben
ihr
würdet geboten haben
sie/Sie
würden geboten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [gebieten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
