Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
geleite
du
geleitest
er/sie/es
geleite
wir
geleiten
ihr
geleitet
sie/Sie
geleiten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geleitet
du
habest geleitet
er/sie/es
habe geleitet
wir
haben geleitet
ihr
habet geleitet
sie/Sie
haben geleitet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde geleiten
du
werdest geleiten
er/sie/es
werde geleiten
wir
werden geleiten
ihr
werdet geleiten
sie/Sie
werden geleiten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geleitet haben
du
werdest geleitet haben
er/sie/es
werde geleitet haben
wir
werden geleitet haben
ihr
werdet geleitet haben
sie/Sie
werden geleitet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
geleitete
du
geleitetest
er/sie/es
geleitete
wir
geleiteten
ihr
geleitetet
sie/Sie
geleiteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geleitet
du
hättest geleitet
er/sie/es
hätte geleitet
wir
hätten geleitet
ihr
hättet geleitet
sie/Sie
hätten geleitet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde geleiten
du
würdest geleiten
er/sie/es
würde geleiten
wir
würden geleiten
ihr
würdet geleiten
sie/Sie
würden geleiten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geleitet haben
du
würdest geleitet haben
er/sie/es
würde geleitet haben
wir
würden geleitet haben
ihr
würdet geleitet haben
sie/Sie
würden geleitet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [geleiten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
