Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
generiere
du
generierest
er/sie/es
generiere
wir
generieren
ihr
generieret
sie/Sie
generieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe neriert
du
habest neriert
er/sie/es
habe neriert
wir
haben neriert
ihr
habet neriert
sie/Sie
haben neriert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde generieren
du
werdest generieren
er/sie/es
werde generieren
wir
werden generieren
ihr
werdet generieren
sie/Sie
werden generieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde neriert haben
du
werdest neriert haben
er/sie/es
werde neriert haben
wir
werden neriert haben
ihr
werdet neriert haben
sie/Sie
werden neriert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
generierte
du
generiertest
er/sie/es
generierte
wir
generierten
ihr
generiertet
sie/Sie
generierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte neriert
du
hättest neriert
er/sie/es
hätte neriert
wir
hätten neriert
ihr
hättet neriert
sie/Sie
hätten neriert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde generieren
du
würdest generieren
er/sie/es
würde generieren
wir
würden generieren
ihr
würdet generieren
sie/Sie
würden generieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde neriert haben
du
würdest neriert haben
er/sie/es
würde neriert haben
wir
würden neriert haben
ihr
würdet neriert haben
sie/Sie
würden neriert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [generieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
