Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
empfinde
du
empfindest
er/sie/es
empfinde
wir
empfinden
ihr
empfindet
sie/Sie
empfinden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe empfunden
du
habest empfunden
er/sie/es
habe empfunden
wir
haben empfunden
ihr
habet empfunden
sie/Sie
haben empfunden
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde empfinden
du
werdest empfinden
er/sie/es
werde empfinden
wir
werden empfinden
ihr
werdet empfinden
sie/Sie
werden empfinden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde empfunden haben
du
werdest empfunden haben
er/sie/es
werde empfunden haben
wir
werden empfunden haben
ihr
werdet empfunden haben
sie/Sie
werden empfunden haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
empfände
du
empfändest
er/sie/es
empfände
wir
empfänden
ihr
empfändet
sie/Sie
empfänden
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte empfunden
du
hättest empfunden
er/sie/es
hätte empfunden
wir
hätten empfunden
ihr
hättet empfunden
sie/Sie
hätten empfunden
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde empfinden
du
würdest empfinden
er/sie/es
würde empfinden
wir
würden empfinden
ihr
würdet empfinden
sie/Sie
würden empfinden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde empfunden haben
du
würdest empfunden haben
er/sie/es
würde empfunden haben
wir
würden empfunden haben
ihr
würdet empfunden haben
sie/Sie
würden empfunden haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [empfinden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
