Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gewähre
du
gewährest
er/sie/es
gewähre
wir
gewähren
ihr
gewähret
sie/Sie
gewähren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewährt
du
habest gewährt
er/sie/es
habe gewährt
wir
haben gewährt
ihr
habet gewährt
sie/Sie
haben gewährt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gewähren
du
werdest gewähren
er/sie/es
werde gewähren
wir
werden gewähren
ihr
werdet gewähren
sie/Sie
werden gewähren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewährt haben
du
werdest gewährt haben
er/sie/es
werde gewährt haben
wir
werden gewährt haben
ihr
werdet gewährt haben
sie/Sie
werden gewährt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gewährte
du
gewährtest
er/sie/es
gewährte
wir
gewährten
ihr
gewährtet
sie/Sie
gewährten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewährt
du
hättest gewährt
er/sie/es
hätte gewährt
wir
hätten gewährt
ihr
hättet gewährt
sie/Sie
hätten gewährt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gewähren
du
würdest gewähren
er/sie/es
würde gewähren
wir
würden gewähren
ihr
würdet gewähren
sie/Sie
würden gewähren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewährt haben
du
würdest gewährt haben
er/sie/es
würde gewährt haben
wir
würden gewährt haben
ihr
würdet gewährt haben
sie/Sie
würden gewährt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [gewähren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
