Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
graue
du
grauest
er/sie/es
graue
wir
grauen
ihr
grauet
sie/Sie
grauen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegraut
du
habest gegraut
er/sie/es
habe gegraut
wir
haben gegraut
ihr
habet gegraut
sie/Sie
haben gegraut
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde grauen
du
werdest grauen
er/sie/es
werde grauen
wir
werden grauen
ihr
werdet grauen
sie/Sie
werden grauen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegraut haben
du
werdest gegraut haben
er/sie/es
werde gegraut haben
wir
werden gegraut haben
ihr
werdet gegraut haben
sie/Sie
werden gegraut haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
graute
du
grautest
er/sie/es
graute
wir
grauten
ihr
grautet
sie/Sie
grauten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegraut
du
hättest gegraut
er/sie/es
hätte gegraut
wir
hätten gegraut
ihr
hättet gegraut
sie/Sie
hätten gegraut
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde grauen
du
würdest grauen
er/sie/es
würde grauen
wir
würden grauen
ihr
würdet grauen
sie/Sie
würden grauen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegraut haben
du
würdest gegraut haben
er/sie/es
würde gegraut haben
wir
würden gegraut haben
ihr
würdet gegraut haben
sie/Sie
würden gegraut haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [grauen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
