Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
grenze
du
grenzest
er/sie/es
grenze
wir
grenzen
ihr
grenzet
sie/Sie
grenzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegrenzt
du
habest gegrenzt
er/sie/es
habe gegrenzt
wir
haben gegrenzt
ihr
habet gegrenzt
sie/Sie
haben gegrenzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde grenzen
du
werdest grenzen
er/sie/es
werde grenzen
wir
werden grenzen
ihr
werdet grenzen
sie/Sie
werden grenzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegrenzt haben
du
werdest gegrenzt haben
er/sie/es
werde gegrenzt haben
wir
werden gegrenzt haben
ihr
werdet gegrenzt haben
sie/Sie
werden gegrenzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
grenzte
du
grenztest
er/sie/es
grenzte
wir
grenzten
ihr
grenztet
sie/Sie
grenzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegrenzt
du
hättest gegrenzt
er/sie/es
hätte gegrenzt
wir
hätten gegrenzt
ihr
hättet gegrenzt
sie/Sie
hätten gegrenzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde grenzen
du
würdest grenzen
er/sie/es
würde grenzen
wir
würden grenzen
ihr
würdet grenzen
sie/Sie
würden grenzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegrenzt haben
du
würdest gegrenzt haben
er/sie/es
würde gegrenzt haben
wir
würden gegrenzt haben
ihr
würdet gegrenzt haben
sie/Sie
würden gegrenzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [grenzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
