Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
danke
du
dankest
er/sie/es
danke
wir
danken
ihr
danket
sie/Sie
danken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gedankt
du
habest gedankt
er/sie/es
habe gedankt
wir
haben gedankt
ihr
habet gedankt
sie/Sie
haben gedankt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde danken
du
werdest danken
er/sie/es
werde danken
wir
werden danken
ihr
werdet danken
sie/Sie
werden danken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gedankt haben
du
werdest gedankt haben
er/sie/es
werde gedankt haben
wir
werden gedankt haben
ihr
werdet gedankt haben
sie/Sie
werden gedankt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
dankte
du
danktest
er/sie/es
dankte
wir
dankten
ihr
danktet
sie/Sie
dankten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gedankt
du
hättest gedankt
er/sie/es
hätte gedankt
wir
hätten gedankt
ihr
hättet gedankt
sie/Sie
hätten gedankt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde danken
du
würdest danken
er/sie/es
würde danken
wir
würden danken
ihr
würdet danken
sie/Sie
würden danken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gedankt haben
du
würdest gedankt haben
er/sie/es
würde gedankt haben
wir
würden gedankt haben
ihr
würdet gedankt haben
sie/Sie
würden gedankt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [danken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
