Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gurte
du
gurtest
er/sie/es
gurte
wir
gurten
ihr
gurtet
sie/Sie
gurten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegurtet
du
habest gegurtet
er/sie/es
habe gegurtet
wir
haben gegurtet
ihr
habet gegurtet
sie/Sie
haben gegurtet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gurten
du
werdest gurten
er/sie/es
werde gurten
wir
werden gurten
ihr
werdet gurten
sie/Sie
werden gurten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegurtet haben
du
werdest gegurtet haben
er/sie/es
werde gegurtet haben
wir
werden gegurtet haben
ihr
werdet gegurtet haben
sie/Sie
werden gegurtet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gurtete
du
gurtetest
er/sie/es
gurtete
wir
gurteten
ihr
gurtetet
sie/Sie
gurteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegurtet
du
hättest gegurtet
er/sie/es
hätte gegurtet
wir
hätten gegurtet
ihr
hättet gegurtet
sie/Sie
hätten gegurtet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gurten
du
würdest gurten
er/sie/es
würde gurten
wir
würden gurten
ihr
würdet gurten
sie/Sie
würden gurten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegurtet haben
du
würdest gegurtet haben
er/sie/es
würde gegurtet haben
wir
würden gegurtet haben
ihr
würdet gegurtet haben
sie/Sie
würden gegurtet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [gürten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.