Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
hacke
du
hackest
er/sie/es
hacke
wir
hacken
ihr
hacket
sie/Sie
hacken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gehackt
du
habest gehackt
er/sie/es
habe gehackt
wir
haben gehackt
ihr
habet gehackt
sie/Sie
haben gehackt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde hacken
du
werdest hacken
er/sie/es
werde hacken
wir
werden hacken
ihr
werdet hacken
sie/Sie
werden hacken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gehackt haben
du
werdest gehackt haben
er/sie/es
werde gehackt haben
wir
werden gehackt haben
ihr
werdet gehackt haben
sie/Sie
werden gehackt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
hackte
du
hacktest
er/sie/es
hackte
wir
hackten
ihr
hacktet
sie/Sie
hackten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gehackt
du
hättest gehackt
er/sie/es
hätte gehackt
wir
hätten gehackt
ihr
hättet gehackt
sie/Sie
hätten gehackt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde hacken
du
würdest hacken
er/sie/es
würde hacken
wir
würden hacken
ihr
würdet hacken
sie/Sie
würden hacken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gehackt haben
du
würdest gehackt haben
er/sie/es
würde gehackt haben
wir
würden gehackt haben
ihr
würdet gehackt haben
sie/Sie
würden gehackt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [hacken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
