Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
hafte
du
haftest
er/sie/es
hafte
wir
haften
ihr
haftet
sie/Sie
haften
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gehaftet
du
habest gehaftet
er/sie/es
habe gehaftet
wir
haben gehaftet
ihr
habet gehaftet
sie/Sie
haben gehaftet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde haften
du
werdest haften
er/sie/es
werde haften
wir
werden haften
ihr
werdet haften
sie/Sie
werden haften
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gehaftet haben
du
werdest gehaftet haben
er/sie/es
werde gehaftet haben
wir
werden gehaftet haben
ihr
werdet gehaftet haben
sie/Sie
werden gehaftet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
haftete
du
haftetest
er/sie/es
haftete
wir
hafteten
ihr
haftetet
sie/Sie
hafteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gehaftet
du
hättest gehaftet
er/sie/es
hätte gehaftet
wir
hätten gehaftet
ihr
hättet gehaftet
sie/Sie
hätten gehaftet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde haften
du
würdest haften
er/sie/es
würde haften
wir
würden haften
ihr
würdet haften
sie/Sie
würden haften
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gehaftet haben
du
würdest gehaftet haben
er/sie/es
würde gehaftet haben
wir
würden gehaftet haben
ihr
würdet gehaftet haben
sie/Sie
würden gehaftet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [haften]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
