Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
handle; handele
du
handelst
er/sie/es
handle; handele
wir
handeln
ihr
handelt
sie/Sie
handeln
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gehandelt
du
habest gehandelt
er/sie/es
habe gehandelt
wir
haben gehandelt
ihr
habet gehandelt
sie/Sie
haben gehandelt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde handeln
du
werdest handeln
er/sie/es
werde handeln
wir
werden handeln
ihr
werdet handeln
sie/Sie
werden handeln
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gehandelt haben
du
werdest gehandelt haben
er/sie/es
werde gehandelt haben
wir
werden gehandelt haben
ihr
werdet gehandelt haben
sie/Sie
werden gehandelt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
handelte
du
handeltest
er/sie/es
handelte
wir
handelten
ihr
handeltet
sie/Sie
handelten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gehandelt
du
hättest gehandelt
er/sie/es
hätte gehandelt
wir
hätten gehandelt
ihr
hättet gehandelt
sie/Sie
hätten gehandelt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde handeln
du
würdest handeln
er/sie/es
würde handeln
wir
würden handeln
ihr
würdet handeln
sie/Sie
würden handeln
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gehandelt haben
du
würdest gehandelt haben
er/sie/es
würde gehandelt haben
wir
würden gehandelt haben
ihr
würdet gehandelt haben
sie/Sie
würden gehandelt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [handeln]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
