Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
hasse
du
hassest
er/sie/es
hasse
wir
hassen
ihr
hasset
sie/Sie
hassen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gehasst
du
habest gehasst
er/sie/es
habe gehasst
wir
haben gehasst
ihr
habet gehasst
sie/Sie
haben gehasst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde hassen
du
werdest hassen
er/sie/es
werde hassen
wir
werden hassen
ihr
werdet hassen
sie/Sie
werden hassen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gehasst haben
du
werdest gehasst haben
er/sie/es
werde gehasst haben
wir
werden gehasst haben
ihr
werdet gehasst haben
sie/Sie
werden gehasst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
hasste
du
hasstest
er/sie/es
hasste
wir
hassten
ihr
hasstet
sie/Sie
hassten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gehasst
du
hättest gehasst
er/sie/es
hätte gehasst
wir
hätten gehasst
ihr
hättet gehasst
sie/Sie
hätten gehasst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde hassen
du
würdest hassen
er/sie/es
würde hassen
wir
würden hassen
ihr
würdet hassen
sie/Sie
würden hassen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gehasst haben
du
würdest gehasst haben
er/sie/es
würde gehasst haben
wir
würden gehasst haben
ihr
würdet gehasst haben
sie/Sie
würden gehasst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [hassen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
