Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
heile
du
heilest
er/sie/es
heile
wir
heilen
ihr
heilet
sie/Sie
heilen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geheilt
du
habest geheilt
er/sie/es
habe geheilt
wir
haben geheilt
ihr
habet geheilt
sie/Sie
haben geheilt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde heilen
du
werdest heilen
er/sie/es
werde heilen
wir
werden heilen
ihr
werdet heilen
sie/Sie
werden heilen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geheilt haben
du
werdest geheilt haben
er/sie/es
werde geheilt haben
wir
werden geheilt haben
ihr
werdet geheilt haben
sie/Sie
werden geheilt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
heilte
du
heiltest
er/sie/es
heilte
wir
heilten
ihr
heiltet
sie/Sie
heilten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geheilt
du
hättest geheilt
er/sie/es
hätte geheilt
wir
hätten geheilt
ihr
hättet geheilt
sie/Sie
hätten geheilt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde heilen
du
würdest heilen
er/sie/es
würde heilen
wir
würden heilen
ihr
würdet heilen
sie/Sie
würden heilen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geheilt haben
du
würdest geheilt haben
er/sie/es
würde geheilt haben
wir
würden geheilt haben
ihr
würdet geheilt haben
sie/Sie
würden geheilt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [heilen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
